Koncom minulého storočia sa začali výrazné zmeny v chirurgii. Začala éra miniinvazívnej chirurgie. Prvé miniinvazívne – laparoskopické operácie boli operácie slepého čreva a následne žlčníka. Prvú laparoskopickú apendektómiu urobil v roku 1982 Semm, nasledovalo pomerne dlhé vákuum a od roku 1989 sa začal rozvoj laparoskopie vo svete. Prvé laparoskopické operácie v praxi sa začali vykonávať práve v Európe a to vo Francúzsku. Postupne sa šírili po celej Európe a v severnej Amerike v tomto trende spočiatku zaostávali. V súčasnosti však je miniinvazívna chirurgia rozšírená po celom svete.
Laparoskopické operácie
Marko
Koncom minulého storočia sa začali výrazné zmeny v chirurgii. Začala éra miniinvazívnej chirurgie. Prvé miniinvazívne – laparoskopické operácie boli operácie slepého čreva a následne žlčníka. Prvú laparoskopickú apendektómiu urobil v roku 1982 Semm, nasledovalo pomerne dlhé vákuum a od roku 1989 sa začal rozvoj laparoskopie vo svete. Laparoskopická cholecystektómia sa stala významným míľnikom v dejinách chirurgie a jednoznačne zmenila chirurgickú techniku na konci 20 storočia a otvorila cestu k rozvoju najprogresívnejšiemu a najrýchlejšie sa rozvíjajúcemu odboru chirurgie a to miniinvazívnej chirurgii.
Prvú laparoskopickú cholecystektómiu urobil v roku 1987 Philip Mouret, francúzsky chirurg z Lyonu, ktorý to však nikdy nepublikoval. Prvá publikácia o laparoskopickej chirurgii bola zverejnená v roku 1989 a pochádza od autorov Dubois a spol., z Paríža a vzápätí nasledovaná kolektívom autorov Perissat a spol. z Bordeaux. V Spojených štátoch amerických to boli Reddick a Olsen ktorý v tom istom roku publikovali svoje prvé skúsenosti. Laparoskopická chirurgia po počiatočnej nedôvere časti chirurgickej obce si rýchlo po zverejnení prvých štúdií o výhodách metodiky získala veľkú popularitu po celom svete.
Bola to Spoločnosť amerických gastrointestinálnych endoskopujúcich chirurgov ( SAGES ), ktorá ako prvá zareagovala na rýchly trend rozvoja laparoskopie a vydala prvé odporučenia pre chirurgov a zdravotnícke zariadenia ohľadom indikácií, nevyhnutného technického vybavenia a prípravy chirurgov na úspešné zvládnutie novej metodiky. Cushieri z Veľkej Británie bol jedným z najväčších propagátorov diagnostickej laparoskopie v Európe od roku 1978. Už v roku 1988 prezentoval svoje prvé skúsenosti s laparoskopickou cholecystektómiou v experimente na zvieratách a v roku 1991 spolu s Bercim vydal svojú prvú monografiu o laparoskopickej cholecystektómii. Aby bola laparoskopická cholecystektómia akceptovaná vo všeobecnosti za štandardnú metodiku liečby cholecystolitiázy, boli potrebné mnohé kontrolné štúdie, ktoré potvrdili jej jednoznačné výhody v porovnaní s klasickou operáciou. Bolo jednoznačne dokázané, že laparoskopická cholecystektómia je lepšie tolerovaná pacientami čo sa týka hodnotenia pooperačnej bolestivosti, skrátenia pobytu v nemocnici, kratšej pooperačnej práceneschopnosti a k návratu k bežnej aktivite a samozrejme vo vynikajúcom kozmetickom efekte. Postupne so získavaním skúseností, so zdokonaľovaním inštrumentária dochádza aj k znížovaniu percenta komplikácií, čo je samozrejmou daňou každej novej techniky.
Od roku 1991-1992 sa začal prudký rovoj laparoskopickej chirurgie, ktorá sa neskôr začala nazývať miniinvazívna chirurgia, pretože slovo laparoskopia sa používa pri miniinvazívnych operáciách v dutine brušnej. Pri miniinvazívnych operáciách v hrudníku sa hovorí o torakoskopii a okrem toho sa miniinvazívne operácie používajú aj v iných odboroch, kde majú tiež svoje špecifické pomenovanie – napr. artroskopie ( operácie v kĺboch ), SEPS ( špeciálne operácie pri vredoch predkolenia pri žilovej nedostatočnosti ), MIVAT ( minimálne invazívne videoasistované operácie štítnej žľazy alebo prištítnych teliesok ), atď.
Miniinvazívna chirurgia sa vo svete rozšírila do takmer všetkých oblastí chirurgických odborov. Už takmer všetky operácie je možné vykonať aj miniinvazívnym spôsobom. To či môžete takúto operáciu absolvovať aj na Slovensku, závisí od konkrétneho pracoviska aj od konkrétneho operatéra.
Pri miniinvazívnych operáciách sa používa pomerne rozsiahla technická výbava a špeciálne operačné inštrumentárium. Základný rozdiel medzi klasickou a „laparoskopickou” operáciou sú operačné rany. Pri klasickej operácii je operačná raná mnohonásobne väčšia – pri miniinvazívnej operácii sa používa niekoľko malých ( väčšinou 0,5-1 cm veľkých ) rán.
Výhody miniinvazívnych operácií sa dajú zhrnúť nasledovne :
- menšie operačné rany – kozmetický efekt
- nižšia pooperačná bolesť
- skorší nástup peristaltiky po operácii
- kratšia doba hospitalizácie – od 1 dňa
- kratšia rekonvalescencia – kratšia doba PN – od 7 dní
- nižšie riziko pooperačných ranových komplikácií ( hlavne v zmysle infekcií, hernií, … )
Postup pri miniinvazívnej „laparoskopickej” operácii v dutine brušnej :
Pacient je vždy operovaný v celkovej narkóze, na operáciu sa používa špeciálna laparoskopická technika, ktorá umožňuje vizualizáciu dutiny brušnej. Používajú sa špeciálne inštrumenty, ktoré sa zavádzajú cez kovové alebo jednorazové porty do dutiny brušnej. Pri operácii sa používa pneumoperitoneum, ktoré umožňuje oddialenie brušnej steny od ostatných orgánov a tým umožňuje vizualizáciu v dutine brušnej.
U nás je v súčasnosti možné vykonať nasledovné miniinvazívne – „laparoskopické” operácie :
- laparoskopická cholecystektómia – odstránenie žlčníka
- laparoskopická apendektómia – odstránenie slepého čreva
- laparoskopická hernioplastika – laparoskopická operácia pri slabinovom pruhu
- laparoskopická hiatoplastika a fundoplikácia – pri gastroezofageálnom refluxe resp. pri hiátovej hernii ( pálenie záhy )
- laparoskopická kardiomyotómia – prerušenie spastického zhrubnutého dolného pažerákového zvierača ( opakhiátovej hernie ).
- laparoskopická adrenalektómia – odstránenie postihnutej nadobličky ( operáciu indikuje endokrinológ )
- laparoskopická splenektómia – odstránenie postihnutej sleziny ( operáciu indikuje hematológ )
- laparoskopické resekcie hrubého čreva – pri nezhubných aj pri zhubných nádorových ochoreniach hrubého čreva
- laparoskopické resekcie žalúdka – čiastočné resekcie žalúdka pri určitých indikovaných ochoreniach
- laparoskopické bandáže žalúdka – pri morbídnej obezite ( pacient po absolvovaní potrebných vyšetrení je indikovaný obezitológom )
- niektoré torakoskopické operácie
Všeobecné indikácie na laparoskopické operácie :
Každý pacient, ktorý je dôkladne vyšetrený a jeho ochorenie spĺňa kritériá na operáciu, sa môže informovať u svojho lekára, resp. u u chirurga na možnosť laparoskopického spôsobu prevedenia operácie pri jeho ochorení. U nás sa vykonávajú všetky vyššie uvedené laparoskopické operácie. U spôsobe operácie – klasickej alebo laparoskopickej sa rozhoduje operatér podľa mnohých kritérií – rozsah a pokročilosť ochorenia, svoje skúsenosti, skúsenosti pracoviska, habitus pacienta, predchádzajúce operácie, atď.
Všeobecné kontraindikácie na laparoskopické operácie :
Relatívna kontraindikácia je vysoký vek pacienta a predchádzajúce operácie v dutine brušnej.
Kontraindikáciou môže byť zlý kardiálny alebo respiračný nález u pacienta – u takýchto pacientov je potrebné kardiologické, prípadne pľúcne vyšetrenie, ECHOKg srdca, spirometria, resp. iné vyšetrenia, ktoré bude vyžadovať kardiológ alebo pľúcny lekár, aby sa mohol vyjadriť ku súčasnému stavu pacienta a jeho vhodnosti na laparoskopickú operáciu.
Veľmi dôležitý je výber operatéra – nie každý operatér vie vykonať všetky typy laparoskopických operácií. Je potrebné vytvoriť centrá, kde sa budú takéto operácie sústredovať.
